Synagóga, postavená v rokoch 1842-46, získala súčasnú podobu po rekonštrukcii v roku 1906, kedy známy budapeštiansky architekt Leopold Baumhorn prepojil pôvodný klasicistický exteriér so secesným interiérom. Veľkolepému interiéru dominuje modro-zlatá štuková výzdoba, veľká farebná stropná vitráž s motívom slnka a kvetov na pozadí modrej oblohy a objekt „Aron-ha-Kodeš, kde sa uchovávala Tóra, komponovaný ako impozantná brána. Na západnej galérii synagógy je inštalovaná výstava o histórii židovskej komunity, ktorá vyše dvoch storočí spolutvorila dejiny mesta. Prvé židovské rodiny sem prišli okolo roku 1720 na pozvanie šľachtica Pongráca, ktorý si od ich pôsobenia sľuboval ekonomický rozvoj. Jeho očakávania boli naplnené, keďže židia boli skvelí obchodníci. Obchodovali hlavne s drevom, kožou, textilom, liehovinami a tabakom. Boli však medzi nimi aj vynikajúci učitelia, lekári či právnici. Dokonca v rodine židovského učiteľa Rubina Schwalba vyrástla pravnučka anglickej kráľovnej Viktórie. Jej fascinujúci životný príbeh a príbehy ďalších mikulášskych židov si môžete vypočuť, keď si v Informačnom centre objednáte
prehliadku mesta so sprievodcom. História tejto výnimočnej komunity sa uzavrela počas 2. svetovej vojny, keď bolo od marca 1942 postupne deportovaných 885 židovských obyvateľov. Prežiť sa podarilo len zlomku z nich. Obete holokaustu pripomína tiež pamätná tabuľa na priečelí synagógy. Kópia slávneho reliéfu od mikulášskeho maliara Michala Kernasa nachádza aj v Národnom pamätníku obetiam holokaustu v Jeruzaleme, ďalšie sú umiestnené na ďalších šiestich slovenských synagógach. V súčasnosti je odsvätená synagóga muzeálnou expozíciou a v jej priestore sa konajú mnohé kultúrne podujatia. Najznámejším sú Mosty Gesharim, ktoré sú pravidelne vysielané Slovenskou televíziou.
►Bližšie informácie k turistickej prehliadke interiéru kostola vrátane audiosprievodcov.
Hollého ulica 4, tel.:
+421 44 552 25 54,
+421 915 317 490 ;
Turistické prehliadky synagógy: 1.7.-31.8. Po-Ne: 10.00-18.00, mimo letnej sezóny možnosť objednať vstup vopred v
Múzeu Janka Kráľa,
vstupné: dospelý: 2 €, dieťa: 1 €, príspevkom podporíte obnovu sakrálnej pamiatky
virtuálna prehliadka synagógy
8. Liptovská galéria P. M. Bohúňa
Tretia najstaršia galéria na Slovensku disponuje najväčšou výstavnou sieňou spomedzi slovenských galérií a spravuje viac ako 5300 diel.
"Sídli v budove z konca 18. storočia, ktorá bola postavená pre potreby evanjelického školstva. V rokoch 1854 – 1865 tu ako učiteľ pôsobil Peter Michal Bohúň, maliar národného obrodenia a klasik slovenského výtvarného umenia 19. storočia."
V súčasnosti sa v galérii nachádza päť stálych expozícií a dve výstavné siene, kde sa konajú dočasné výstavy. Priľahlá galerijná záhrada je vyhľadávanou oddychovou zónou uprostred historického centra.
Expozícia Pôvod maľby – maľby, ikony a skulptúry 15. - 19. storočia. Ponúka možnosť nahliadnutia do chronoligických počiatkov maliarskej, ikonopiseckej a sochárskej tvorby z galerijných zbierok, pričom veľké množstvo prezentovaných diel bolo doposiaľ uložených v depozitárnych priestoroch, teda mimo pohľad návštevníkov.
Expozícia Portrét, krajina, žáner v reprezentatívnom priereze približuje vývoj slovenského maliarstva v 19. storočí. Zastúpenie tu má J. B. Klemens, L. Medňanský, D. Skutecký a i.
Expozícia Bohúňova sieň je venovaná tvorivej osobnosti Petra Michala Bohúňa (1822 - 1879), zakladateľa realistického portrétu. Jeho diela sa vyznačujú pokojnou klasickou kompozíciou, harmonickou farebnosťou a dokonalou maľbou detailov. Sústredil sa hlavne na portréty mešťanov a národovcov, maľoval však aj oltárne obrazy, vytvoril cykly krojovaných Slovákov, venoval sa litografii aj fotografovaniu. V expozícii môžete obdivovať 39 Bohúňových obrazov. K jeho najznámejším dielam patrí nedokončený obraz Zhromaždenie slovenského ľudu z jari 1848 a portrét Jána Francisciho ako kapitána slovenských dobrovoľníkov.
Expozícia 20. storočie – Moderna prezentuje tvorbu zakladateľskej generácie moderného slovenského umenia v prvej polovici 20. storočia, ktorá čerpá námety z vidieckeho, neskôr i mestského a intímneho prostredia. Ide o maliarov ovplyvnených secesiou, symbolizmom, expresionizmom (Zolo Palugyay, Anton Jasusch, Edmund Gwerk), umelcov s presahmi na európsku modernu (Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, I. Weiner Kráľ) a príslušníkov tzv. Generácie 1909 (Ján Mudroch, Ján Želibský, Ladislav Čemický, Ester Š. Martinčeková a další).
Expozícia Liptov: domov aj exil s dielami osobností slovenského vizuálneho umenia od druhej polovice 20. storočia až po súčasnosť. Pre autorov je Liptov rôznymi spôsobmi dôležitý, zároveň ich tvorba tento lokálny priestor presahuje a ovplyvňuje kultúru v celoslovenskom či dokonca medzinárodnom zmysle (Ester Š. Martinčeková, Martin Martinček, Miroslav Ksandr, Michal Kern, Milan Adamčiak, Ján Kudlička, Mira Podmanická, Marek Jarotta a ďalší).
Galerijná záhrada s lavičkami, na ktorých sú ukryté podpisy mikulášskych umelcov, je ideálnym priestorom pre oddych s dobrou knihou, ktorú si tu môžete požičať z knihobúdky. Alebo si prineste chutné dobroty a spravte si malý piknik na voňavej tráve. Piknikovú deku si môžete požičať z boxu v záhrade. Rodiny s deťmi tu čaká zaujímavé detské ihrisko.